streda 19. marca 2014

Ján Smrek - Dievča v rozkvete

Niet pôvabnejšej veci na svete,
ako je dievča v rozkvete!
To živé jaro, ktoré preniká
jak elektrické vlny,
tá štíhlosť kokosovníka
a pohľad slnca plný,
dve biele sopky,
v ktorých láva vrie,
ktoré sa búria k nebezpečnej hre,
a zúbky dravčie,
zbrane divej mačky -
všetko to pôsobí,
že bys' k tomu šiel
raz výbojne, raz zase kolenačky,
chcel cítiť to vo svojom majetku,
hladkať to, chrániť,
baliť do hodvábu,
rozkošnú vravieť tomu poviedku,
brávať to sebou na jar k lesu,
cez leto k plesu,
ako kvet kamélie hrdý
pripínať si to k hrudi -
spáliť to radšej v srdca plame,
prv než to samé
uvädne.

Aj tieto slová krásnej básne odzneli dnes na  predstavení, ktoré okrem maturantov absolvovali všetci z našej školy a medzi nimi aj my (okrem Celiné-záškoláčky :D). Bola to biografia Jána Smreka striedaná jeho krásnymi básňami, ktoré som doposiaľ nepoznala. Jeho básne sú zamerané na ženu ako krásnu bytosť a ospevovanie jej tela. No povedzte, ktorá z nás by nechcela takého „bojsíčka“, ktorý by nám vo veršoch vyznával svoju lásku?

Po pravde nájde sa ich veľa. Nie každá lady má staromódne názory ako napríklad ja. Občas si myslím, že som prišla z minulosti. Veľmi by ma potešil list, ktorý by som si náhodou našla v schránke a vo vnútri by bola romantická báseň mojim milým spísaná. A pri písaní týchto viet si uvedomujem, že mi je súdené zostať sama, pretože taký romantický, inteligentný a pohledný gentleman proste neexistuje. A ak existuje tak je to gay alebo dávno ženatý. :D Poor girl...

Už len keď si spomeniem na tých chlapcov čo sedeli opodiaľ, ako sa nerušene bavili a tým kazili umelecký zážitok ( s pekným hercom :D), je mi otupno :D :D Tie nekultúrne prasce všetko prekrúcali do perverzností. Priznám sa i ja som sa pri niektorých veršoch zasmiala, ale chlapci mali stále niečo. :D Hold, chlapcom ja nerozumiem a obávam sa, že nikdy ani nebudem. :D Ich svet mi je vzdialený ako mesiac od Zeme. :D  Trochu poézie v živote nezaškodí, či?

Tŕňom v oku mi bola sprievodná gitaristka Eva, ktorá svojou mierne rozladenou gitarou spievala síce pekné, no falošné verše. Nech sa nehnevá, ale prekážala mi viac ako tí všetci bojsovia. :D Fakt si tam mohli vybrať lepšiu speváčku. :/ :D Ale snaha bola a za to jej zo srdca Ďakujem. :)

Nuž ku koncu tejto rozpravy by som rada riekla , že som neznala o Jankovich S. vskutku milých básňach, ktoré rozveselia srdce ženy a pohladia ju na duši. Veľa švárnych mládencov by sa mohlo inšpirovať a básňou, darom čo nič nestojí, obdarovať svoje dievča v rozkvete.

Srdečná vďaka, že si sa dostal/a až sem a za odmenu, čo ma tiež nič nestojí, pripájam ešte veršíček od Janka:
Vy, moja krásna, vy ste mojou Toscou,
Vás obyspať chcem lúpeňmi bozkov
Tam na tom brehu. Tam váš pôvab božský
Oviniem stuhou zamatovej trávy
a uložím ho nežne vedľa seba.






*UNIcorn

2 komentáre: